Noeh

Zdravím všetkých,

Rozhodol som sa napísať sem niečo z toho čo si myslím. Nie preto lebo mám potrebu sa o tom s niekym podeliť, ale preto lebo moja priateľka je zaritá čitateľka blogov a snáď si to aj prečíta.

Neuznávam blogy a som dokonca ich odporca a to by mali ľudia vedieť, ale na druhej strane som za úplnú slobodu slova. No proste som za to, aby boli na blogárskych stránkach varovania ako napríklad na krabičkách od cigariet. O to však v tomto texte nejde a tak dosť OT (off topic).

To, o čom vám chcem napísať, je asi otrepaná stará báseň, ale taktiež vďačná téma, ktorá sa nechystá nabrať konca a tak prečo by som o tom nemohol niečo napísať. Ide o komunikačný blok medzi ženami a mužmi a o tom ako sa dajú odstrániť.

Vo všeobecnosti by sme mohli mužov považovať za bezcitné, nemysliace stroje s počítačovou logikou. Musím podotknúť, že to nerobíme naschvál ani so žiadnym zlým úmyslom - proste sme tak naprogramovaný. Ženy sú naopak bytosti s nekonečnými dedukčnými schopnosťami - čím by som ich zaradil nad mužov. Možno budú teraz muži protestovať, že to je predsa blbosť, ale keď sa na to pozrem s odstupom tak mužská logika je síce efektívna a účelná, ale to dokáže aj stroj. Ženy dávajú do logiky aj svoje emócie - a práve tie nás delia od strojov a zvierat. To či patria do logiky emócie bohužial určuje naša patriarchálna spoločnosť, a tak si my muži, žijeme v našom nádhernom pre nás logickom svete.

A prečo si myslím, že ženy sú z Marsu a nie naopak? No podľa postupnosti osídlovania, by som povedal, že nižšie formy života sú z planéty Merkúr, potom my muži sme dospeli na vyššiu úroveň a osídlili sme Venušu a nakoniec na Marse žijú ženy, ako emocionálne najvyspelejšia rasa - tým nechcem naznačiť, že muž je medzičlánkom medzi zvieraťom a ženou ... ide prosto o ten emocionálny vývoj a k tomu dúfam, že na Marse sú ženy, lebo na Mars možno aj niekedy poletím, zatiaľ čo na Venušu sa asi tak skoro nedostanem.

Keď už mám taký chytľaví názov tak musím spomenúť knihu, ktorá má veľmi podobný názov (len tie planéty sú tam vymenené). Podľa mňa je veľmi trápna. Všetko čo tam bolo napísané som vedel, len to nechápem. Muži nie sú sprostí!!! Oni len nechápu, že niekto nerozmýšla ako oni. Preto odporúčam túto knihu (ne)čítať a riadiť sa podľa (ne)vlastného uváženia.

Len tak pre ilustráciu vám uvediem niekoľko príkladov na Žensko-Mužskú konverzáciu.

1) Prehnane vtipná:
Ž: Choď do obchodu kúpiť chlieb a keď budú mať vajíčka kúp desať.
Muž odíde do obchodu spýta sa či majú vajíčka a kúpi 10 chlebov

- tu nastane konflikt lebo muž očakáva uznanie a pri tom dostane iba vynadané
- neskôr muž pochopí, že spravil chybu a chce sa ospravedlniť, ale už je neskoro lebo žena svojimi dedukčnými schopnosťami vydedukovala, že muž jej nevenoval dostatočnú pozornosť a teda je u neho na poslednom mieste a vlastne ju vôbec nemiluje.
- tu si musíme všimnúť prehnaný sebanasierací efekt. Kde muž vidí chybu v počte kúpených vajec vidí žena jasný dôkaz rozkladu ich partnerstva.

2) Toto sa naozaj stalo:
Ž: Ideš zajtra do roboty? Možem ísť s tebou?
M: Áno môžeš
Na druhý deň muž vstane a netypicky chce vyraziť na autobus (inokedy chodí autom). Dostane vynadané od priateľky, že sa jej to neunúval povedať.
- Muž nechápe čo sa stalo. On splnil to čo sľúbil a áno žena mohla ísť s ním do práce. Žena však svojou otázkou myslela, či môže ísť s ním v aute.
- Tu nastáva problém s otázkami. Ženy kladú otázky naschvál tak aby skúšali mužov. Muž, ktorý je nepozorný a nepochopí čo žena chce bude pykať za svoje chyby.
- Odporúča sa proste spýtať kedykoľvek sa vám otázka zdá trocha divná otázku: Čo bz si vlstne chcela? Čo môžem pre teba urobiť? - určite tým nič nepokazíte

Už sa mi nechce o tom moc písať lebo začínam chytať nervy :-)

Dúfam, že si z tohoto odnesiete nejaké to ponaučenie.

A ak nie tak si z toho nič nerobte.

NoeH